Nedôvera. Klamstvá. Zrady. Podvádzanie. Slová, s ktorými sa stretol každý z nás. Dôvera utužuje naše vzťahy. Vytvára silné putá. Komu by sme mali dôverovať? V prvom rade sebe, rodine, ľuďom okolo nás.. Prečo je ale dôvera dôležitá?
Človek vždy potrebuje v niečo veriť. Možno v to, čo je správne, možno chce veriť sľubom. No ako je to s dôverou? Tá sa buduje pomaly, jej hĺbka vyžaduje veľké množstvo času. O to rýchlejšie sa dá zničiť. Prešľapy sú jednoducho súčasťou našich vzťahov. Buď sa dejú nám, alebo ich robíme my.
Ako sa buduje dôvera?
Blízke vzťahy si vytvárame s ľuďmi, s ktorými si rozumieme. Nielen preto, že si máme, čo povedať. No aj tak, že si vzájomne jasne vymedzíme očakávania. Prehnané očakávania môžu byť dôvodom našich sklamaní a zaslepenia.
Ako inak má človek vedieť, že prekročil “neviditeľnú hranicu”?
Ak začíname vzťah, či už milenecký, alebo priateľský, hovorme o tom, čo chceme a prečo to chceme. Buďme zrozumitelní a predíme tak hnevu a zbytočným sklamaniam.
Občas sa stane, že nám niekto blízky nechce vyhovieť. V tomto prípade ho skúsme vypočuť. Možno je v tejto chvíli správny čas na zmenu alebo hľadanie iného spôsobu a naša požiadavka jednoducho nie je na mieste.
Vyslať láskavosť = dostať láskavosť
Fungujúci vzťah založený na dôvere definuje aj vzájomná empatia. Láskavosť a empatiu môžeme prejavovať rôznymi spôsobmi. Sami predsa najlepšie vieme, ako hreje milé slovo alebo čin.
Počúvajme viac. Ak nenaslúchame, nevieme, po čom naozaj túžia. Skúsme človeka viac oceniť, vyčarujme úprimný úsmev a spravme pekný skutok či nezištný čin. Chuť robiť niečo pre druhého, potešiť ho, podržať alebo pochváliť predsa vyviera z nás.
Krásne skutky vs. prázdne slová
Niekedy je naozaj ťažké konať v súlade s vlastnými hodnotami. A to zrejme pozná každý z nás. Vo vzťahoch je viac než dôležité, aby mali skutky väčšiu hodnotu ako vypovedané slová. Vždy sa ľahšie hovorí.
Keď náš sľub voči niekomu “zlyhal”, dostaneme priestor na vysvetlenie a nápravu. Dodržiavať slová vyžaduje veľa disciplíny a akejsi bdelosti pri tom, keď ich vyslovujeme. Budovanie pevnej dôvery na slovách a ich zhmotnení stojí.
Tak budeme verní nielen ostatným, ale aj v sebe, pretože budeme konať na základe vlastných myšlienok.
Vnútorná integrita definuje našu súdržnosť
Ľudia nám budú dôverovať, keď uvidia súlad medzi tým, čo prezentujeme a tým, čo konáme. Jednotnosť aj tých najmenších myšlienok a skutkov určuje, či sa správame rovnako bez ohľadu na to, s kým sme.
Integritu nám najčastejšie narúšajú zažité návyky, ktoré však dokáže svojpomocne rozpoznať a odstrániť.
Sklamanie a ubližovanie
Sklamania sú prirodzenou súčasťou života. Ak sa ocitneme v tejto nepríjemnej situácii, skúsme dať druhej strane priestor na vysvetlenie.
Pocit pošliapanej dôvery nemusí byť hneď konečný…
Dá sa dôvera vybudovať znova?
Záleží na rane, ktorú sme dostali, či spôsobili. Na všetko treba čas, trpezlivosť, úprimné ospravedlnenie a dostatok snahy o nápravu.
Stále si v sebe nesieme naučené programy. Pokiaľ sme niekomu ublížili a opakuje sa nám v živote podobná situácia, zastavme sa. Chyby sa vždy dajú odstrániť. Zodpovednosť za správanie je len v našich rukách. Vyjadrime ublíženému ľútosť, prijmime zodpovednosť, napravujme a požiadajme o odpustenie.
Dôvera v partnerskom vzťahu
Partneri si medzi sebou musia prejaviť lojalitu. Bez nej totiž dôvera nebude existovať. Nemenej dôležitá je aj číra úprimnosť, čo občas nie je vôbec ľahké. Mali by sme byť dostatočne otvorení a žiť život spoločne. No na druhej strane každý z nás potrebuje “mať doma vlastnú izbu”.
V láske by sme mali dať sebecké požiadavky, neúctivé poznámky a ultimáta bokom. Bavme sa o očakávaniach a o tom, či je partner ochotný vyjsť nám v ústrety. Ak áno, doprajme mu čas. Ak nie, máme aj iné možnosti… Napríklad zamyslieť sa nad tým, či sme svoje nároky ochotní prehodnotiť, alebo týmto smerom jednoducho nepôjdeme.
Vzťahy prechádzajú problémami, ktoré ich buď zocelia, alebo oslabia. V ťažkom období sa zrejme nikto necíti oceňovaný či milovaný.
Konajme ale s láskou. Spojenie, ktoré sa nám ňou možno podarí vytvoriť, začne vzťah liečiť.
