Sedíme oproti sebe a ja pozorujem,
ako sa v prítmí lesknú tvoje modré oči.
Škrtám zápalkou.
Tvoje prsty sa približujú k tým mojim.
Dotkneme sa.
Zápalka zaiskrí.
Cítim tvoje teplo,
prechádza mi cez dlane do tela
a rozohrieva vo mne časti,
ktoré boli až doposiaľ pochované.
Nakloníš sa ku mne,
a tvoja vôňa obalí moje zmysly,
najprv sa do nich votrie jemne, ako vánok,
potom sa ich zmocní prudko, ako tornádo.
Oheň vzplanie..
Nikto mi nevoňal tak ako ty.
Voniaš ako slnko, ako nebo a peklo.
Ako pokušenie.
Zápalka sa rozhorela.
Nakloníš sa ku mne a perami poláskaš tie moje,
na brade ma poškriabe tvoje strnisko,
chutíš ako radosť, ako skaza a vzkriesenie.
Ako moja slabosť.
Lapám po dychu.
Trasiem sa.
Polovica zápalky sčernala a krúti sa..
Stáva sa z nás jedno telo,
vlníme sa v rytme
nalepení na seba,
čas sa zastavil
a existujeme iba my.
Oheň kĺza po zápalke k mojim prstom.
Dýcham ťa
zhlboka,
pretože viem,
že nie sme veční.
Že sme len okamih.
Chutnám ťa,
chamtivo,
pretože viem,
že nikdy nebudeš môj.
Že sme len prchavosť.
Oheň mi hrejivo olizuje prsty.
Nedokážem ťa pustiť,
potrebujem cítiť tvoju kožu na tej mojej,
jej hebkosť a nedokonalosti.
Strácam sa v tebe.
Potrebujem ťa tak,
až ma bolí celé telo.
Oheň ma spaľuje.
Držím sa ťa.
Pevne.
Si záchytný bod môjho života.
Bez tvojej vône už nedokážem dýchať.
Bez tvojho tepla mrznem na kosť.
Bez tvojich bozkov nič necítim.
Časť zo mňa ti navždy bude patriť.
Vryla sa do teba.
Ako epitaf.
Oheň sa mi bolestivo zahryzne do prstov.
Padám z nebies tvojho náručia,
čosi ma ťahá na zem
násilne, nekompromisne,
bolí to,
akoby mi niekto trhal vnútro napoly.
Nedokážem sa nadýchnuť.
Nedokážem premýšľať.
Aspoň nie zdravo, nie jasne.
Chcem sa ťa iba dotýkať.
Oheň páli tak silno, až moja pokožka skuvíňa.
Silou vôle sa odtiahnem.
Je to tak neprirodzené,
som strojená, všetko vo mne sa búri,
prosí ma, zúfalo žiada,
aby som sa vrátila na svoje miesto
pri tebe.
Tam patrím.
Som tak slabá.
Chcem odolať.
Oči sa ti lesknú horúčavou,
temnom, prísľubom..
Si príliš nebezpečný.
Nepredvídateľný.
Príliš veľké sústo,
zadusil by si ma.
Nemôžem ti patriť.
Pomaly cúvam.
Hruď mám vo zveráku.
Bunky vo mne plačú.
Už teraz cítim to prázdno,
ktoré si ma vezme za nevestu.
Bude ma po nociach pevne objímať.
Bude ku mne patriť
a stane sa mojou súčasťou..
Skoro som ti dovolila,
aby si ma pohltil.
Zachvátil a zničil.
Ako oheň.
No vyberám si seba.
Musím.
Zápalka dopadne na zem.
