Prach si a na prach sa obrátiš,
takto ma celý život degradovali.
Ničomu nerozumieť, no tváriť sa
akoby som nebola iné,
než stelesnenie porozumenia.
Poťahovali si ma medzi sebou
ako chlapci pri hre s lanom
raz na jednu, raz na druhú stranu.
Dosť neplatilo.
Prosby neutíchajúce
výčitky málo bodajúce
láskanie neuspokojujúce.
Uvedomenie si, že milovať príliš
nebolo dosť veľa
Ma zabilo!
A preto prosím vás pomôžte mi niekto,
lebo už viac nedokážem niesť tú nenávisť.
Nevládzem…
Lebo ja nie som orol
lietajúci nad skalami.
Moje krídla nie sú dlhšie
než ľudská dlaň.
Som iba vrabec
potrebujúci niekoho s kým by mohol lietať,
snažiaci sa čím ďalej tým viac
dýchať…
žiť…
… až do ďalšieho úsvitu.
