Koľko básní, piesní, príbehov sme o nej napísali, koľko filmov o nej natočili. O pravej, platonickej, zakázanej, jednostrannej, nekonečnej, bezpodmienečnej, zraniteľnej.
Práve ona je predmetov našich rozhovorov, jaziev aj nádejí na šťastný koniec. Práve vďaka nej vznikajú vzťahy na život a na smrť, vďaka nej vieme robiť kompromisy a milovať…
Každý z nás chce milovať a byť milovaný. Niekomu sa to splní, niekomu nie.
V srdci som vždy verila v lásku na celý život, na spriaznenú dušu, princa na bielom koni. Človeka, ktorý je stvorený akurát pre mňa. Ktorý ma chápe a berie takú, aká som. Vôbec od neho nepotrebujem, aby mi venoval každú sekundu svojho života, lebo viem, že on to cíti rovnako. Verila som, že tam niekde je. Prepletala sa životom, vykúkala a zvedavo sledovala, ktorý z nich je moja spriaznená duša. Nenáhlila sa, neutekala. Jednoducho som vedela, že to nejako príde.
Aj prišlo.
Na druhý pohľad
Zrazu som vedela, že to je ono. Šepkalo mi to moje vnútro. Cítila som, že sa nemýlim. Niekedy som sa divila: ,,Žeby som si ho doteraz nevšimla?“ Dlhý čas sme už spolu strávili, no nikdy by mi nenapadlo, že to bude práve on. Vôbec sa neradil medzi typy chlapov, ktoré ma celé tie roky priťahovali. Ale asi to bola láska, nedokonalá a nie podľa predstáv. Presne taká, aká zväčša býva. A urobila presne to, čo vždy. Nepýtala sa ma. Jednoducho prišla.
Bol tak trochu tajomný. Občas som premýšľala, či nie je len mojím snom. Nejako mi sadol vo všetkých aspektoch. Bol pre mňa dokonalý. Vznášala som sa v opare zaľúbenosti. Nevedela som naňho prestať myslieť, snívalo sa mi o ňom, chcela som, aby čas zastal, aby sme si mohli vychutnávať ten opojný pocit lásky. On ale nezastal. Ďalej plynul rovnako ako náš vzťah.
Prekonávame prekážky
Všetci hovoria, že ak sa naozaj ľúbite, prekonáte všetko.
Aj ja som si to myslela. Napriek rozdielnym priateľom, cieľom, víziám nás k sebe niečo ťahalo. Prešli sme si krízami, krásnymi chvíľami, hádkami. Boli sme spolu na vrchole aj na dne. Videli sa bez masiek, pretvárok, v úplnej duševnej nahote., Až to medzi nami začalo škrípať. Zrazu sa diali krivdy, ubližovali sme si aj napriek láske.
Rozišli sme sa a neskôr zas vrátili k sebe. Chcela som nás zachrániť. Veľakrát som preto prekročila svoje hranice. Držala som sa toho krásneho pocitu. Lásky. Začala som preháňať, byť podozrievavá. No koniec sa nenávratne blížil.
Chcela som nás zlepiť dokopy, verila som, že vďaka láske to prekonáme. Zvládneme to. . Budeme spolu, aj napriek odlišným hodnotám, motívom, koníčkom, snom.
Ale nie.
Nebola to láska.
To som si uvedomila až potom, ako sme sa rozišli.
Čo je ozajstná láska
Ozajstnej láske , dovolíš nasledovať svoje sny, aj keď to znamená, že ich nebude nasledovať po tvojom boku..
Ak je to láska, nebudete sa naďalej navzájom trápiť, poďakujete si za nádherný čas, ktorí ste spolu strávili. Za skutočné životné lekcie, ktoré ste prežili. Poďakujete si za oporu, ktorou ste pre seba navzájom boli.Uvoľníte okovy a necháte sa ísť.
Slnko po búrke
Raz mi jedna vzácna pani povedala:
,,Ak spoznáš samu seba, nikdy sa ti nebude páčiť muž, ktorý by ťa nechcel.“
Pochopila som ju až teraz. Po všetkých tých preplakaných večeroch a prebdených nociach.
Ako ma môže poznať niekto iný, keď ja sama sa nepoznám?? Ako ma môže niekto druhý urobiť šťastnou, keď to neviem ani ja?
Stále verím, že moja spriaznená duša tam vonku niekde je. Verím, že ma bude brať takú, aká som. Ale najprv sa to musím naučiť ja. Naučiť sa sebaláske. Nájsť šťastie vo svojej vlastnej spoločnosti. Až potom to môžem žiadať od iných.
