Myslela som si, že dospelosť a zrelosť prichádzajú s vekom. Aspoň tak mi to hovorili. Pravdou však je, že zrelosť s dospelosťou vôbec nemusí súvisieť.
Sami si dávame nálepky
V spoločnosti platia isté normy a pravidlá, ktoré sme si vytvorili. Máme šablóny na to, čo je správne a čo nie je. Vieme, kedy by sme sa mali vydať/oženiť či kedy splodiť dieťa.
Ak sa nám to všetko podarí, spoločnosť nás považuje za úspešných, či dokonca šťastných. Skončíš vysokú, založíš si rodinu, nájdeš si prácu a žiješ si. Nikto ale nevie, čo sa deje za zatvorenými dverami.
Poznám ľudí ktorí sa berú len preto, aby neboli sami, podvádzajú sa, túžia po niečom inom, no hrajú to na lásku. Platia však privysokú cenu.
Poznám ľudí, ktorí toho nemajú veľa, ale dali by aj z posledného a každá návšteva v ich dome je ako hostina, z ktorej odchádzam sýta, fyzicky aj duševne.
Poznám ľudí, ktorí majú „vysoké postavenie“ , no ich spoločnosť je nesmierne vyčerpávajúca, pretože oni sami sú vyčerpaní z toho, ako dôležito a vážne sa snažia pôsobiť len pre postavenie či pre písmenka pred alebo za menom. A pritom nevedú naplnený život.
Tituly nemerajú inteligenciu, vek neurčuje zrelosť
Myslela som si, že zrelá budem, až keď zažijem to a to. Až keď dôjdem k akémusi pomyselnému bodu zrelosti. No časom som zistila, že zrelosť prichádza sama. Nezáleží na veku ani na nálepkach, ktoré v priebehu života získame. Tie sa o našu zrelosť nezaslúžili.
Zrelými sa stávame vtedy, keď si prestaneme stále pýtať povolenie na ďalší krok, keď už viac nepotrebujeme, aby nás niekto uistil, že sme sa rozhodli dobre, keď už nepotrebujme nikomu nič vysvetľovať. Dokážeme totiž prevziať zodpovednosť za vlastný život. Sme si vedomí svojich činov, vieme ich patrične osláviť, no vieme, že aj to raz pominie.
Stávame sa vedomí
Sme si vedomí, že život je premenlivý. Sme si sami svetlom, pravdou. Vieme, že to, ako bude vyzerať náš život, je len na nás. Vieme, že nikomu nič nedlhujeme a nikto nič nedlhuje nám. Všetko robíme z vlastnej vôle. Preto za svoj život nemôžeme viniť svet ani iných ľudí. My rozhodujeme. A v tom spočíva skutočná zrelosť. V prijatí zodpovedností a samého seba. V pochopení, že tvorcami našich životov sme MY sami.
Autorka: Mária Michalcová
