Útek až za hranice nekonečna

napísala Monika Mizeráková

Po dlhšom čase vkladám
do úst múmiám
namiesto piesku
drahokamy.

Nebolo jednoduché prebrodiť sa dunami až k nirváne
Fatamorgány ma prenasledovali na každom rohu
A nevedela som premýšľať
nie seriózne
Lásky túžili po objatí
a priatelia po poháriku s oroseným sklom,
no minúty neprichádzali
hodiny sa napínali
a telo ochabovalo.
Tvoje schopnosti zadržať desaťmetrové tsunami neboli dostatočné
a dlaň akokoľvek láskavá
nepomohla odolať mrazu
po vykvitnutí snežienok.

Hoci potešená náhlym prívalom slov,
brodiacom sa cez slzy v neskorú nočnú hodinu
radšej by som žila ten najrealistickejší sen
oslobodený od rodičov a hypoték a dlhov a slov
„peniaze ti požičiam“
Žena v dvadsiatich šiestich rokoch by mala stáť aspoň na špičkách,
keď už nie s váhou pevne usadenou do členkov
ale život to chce inak a tézy vyslovené v šestnástich
dnes nemajú žiadnu hĺbku.

Zranená skonaním vymyslenej hrdinky
blížiacej sa k ideálom z jej detských spomienok
posilnená síričitanmi z rulandského šedého
v sivej pyžame
na posteli uprostred noci
po domácom pohostinnom objímaní sa
s duchmi predminulých Vianoc
nechcem odísť zo zabehnutých koľají
tam kde som spoznala seba a tú mačku s modrými očami
a drahocenným vzdorom,
no nevedela vysvetliť dôvod jej náhlej nevoľnosti
po piatej ráno a pred šiestou večer
v amerických slaďákoch sa hovorí o stabilite v práci,
ale čo je to na svet, ktorom sa nemožno spoľahnúť ani na obité lakte?
A piskot bolí viac než rev?
A očný vred zabíja rýchlejšie ako abdominálna bolestivosť?
A pochvala viac ničí než potešuje…
Kde a kedy sme zabudli na podstatu svojho človečenstva?

Obchodné vzťahy nemožno regulovať mierou sympatií
a lásku k tým, ktorých kožu si pocítila na bruškách prstov,
musíš zahodiť do najbližšieho prílivu

Za čo najviac vďačím na tomto svete
je možnosť spýtať sa na otázku,
na ktorú nepoznám odpoveď,
a prikývnutie odpovedajúceho.

Nikto ma nepripravil
na zemetrasenie po rozpade ideálov
a na stavanie sna, tehlu po tehle po každoročných monzúnových obdobiach
Vždy odznovu a odznovu
a dnes tu stojím zase,
dívajúc sa na trhliny v stene
stále namáhajúc nechty zoškriabaním nevkusnej tapety

Modliac sa
nech zajtra
znovu nájdem
ďalší z dôvodov,
prečo vyliezť z postele.

Mohlo by sa ti páčiť aj

Stránka používa cookies, aby vylepšila Tvoju skúsenosť. Predpokladáme, že ti to nevadí. Ak sa mýlime, môžeš vyjadriť svoj nesúhlas. Potvrdiť Čítaj viac