Si moja prvá myšlienka. Hneď, ako otvorím oči, hruď mi zovrie prázdnota. Už v mojom živote nefiguruješ a tvoj modrý rozospatý pohľad ma viac nepohladí po tvári.
Myslím na teba, keď vyťahujem tanier z dresu a automaticky sa načahujem po druhom, až si uvedomím, že v mojom života viac nefiguruješ.
Myslím na teba, keď si nalievam Rulandské šedé a fľaša osamelo cinkne o vínový pohár.
Myslím na teba, keď v prítmí a tichu sedím pred telkou. Ani jedno už nie je tak harmonické a nehreje ma na duši.
Myslím na teba vždy, keď sa vraciam domov, do prázdneho bytu, z ktorého si si odniesol všetky svoje veci. Aspoň tie, ktoré niečo znamenali. Nechal si tu iba naše fotky. Asi už stratili svoj význam.
Myslím na teba, keď ma na pery bozkáva iný a jeho bozky zmývajú tie tvoje.
Myslím na teba večer, keď zhasínam svetlo a spálňa padne do tmy. Vtedy si ma vždy chytil za ruku. Vraj bez toho, aby si ma držal, nezaspíš. Smiala som sa ti a teraz som ja tá, kto nedokáže zaspať bez tepla tvojej dlane.
Myslím na teba a prajem si, aby čas skočil o päť rokov dopredu. Pretože potom už bolesť nebude tak intenzívna, už z nej bude iba spomienka a ja prijmem za skutočnosť fakt, že v mojom živote už nefiguruješ.
