Koľkokrát ste sa vo svojom živote stretli s neverou? Či ste sami boli vinníkom, obeťou alebo len obyčajným poslucháčom, akiste nie raz.
My, ženy, špinavú bielizeň pred kamarátkami prepierame bežne. Vysedávame hodiny nad vínom a hovoríme si (takmer) všetko. Predstava toho, ako sa jedna kamoška sťažuje druhej, že si jej partner zahol alebo četoval s nejakou „pipkou“ je univerzálne klišé, ktoré sa omieľa dookola vo filmoch, knihách aj časopisoch. A čo dobrá kamoška odpovie? Odíď od neho, nezaslúži si ťa, je to bastard a podobne.
Áno, všetci podvádzame. A každý z iného dôvodu. Ženy si neveru zvyčajne spájajú s emóciou. Podvádzame, keď škrípe vzťah a problémy sa javia ako neprekonateľné. A vtedy nám cestu skríži nový objekt…
Aj ja som žena. Preto, samozrejme, kopem za červený tím. V nevere som mala jasno. Je čierna, nesprávna, zlá.
Lenže čo, ak sa odrazu ocitnete na druhej strane barikády?
Ja som sa tam ocitla. Keď za mnou prišiel môj blízky priateľ – neverník a vykreslil mi svoje pocity. Nevera stratila na svojej čierni a nabrala zvláštne sivé odtiene. Rola sudcu sa odrazu pretransformovala. Teraz bolo mojou úlohou počúvať, pochopiť, súcitiť.
Nič nie je jednoduchšie ako odsúdiť. Každý sa vie zamračiť, opovržlivo mávnuť rukou a povyšovať sa. Umenie spočíva v pochopení.
Pohľad na neveru z iného súdka
Neverníci svoje ženy často milujú až za hrob, to vieme všetci. Dali by za nich život aj dušu. Aj tak sa ale tu a tam pošmyknú. Ženy, s ktorými sa vyspia, pre nich zväčša nič neznamenajú. Sex nenesie emočný náboj, a tak podľa nich nie je neverou. Lenže potom príde čas zúčtovania. Poniektorým neverníkom sa čin podarí utajiť, iných odhalí partnerka, ďalší výčitky neunesú a vyložia karty na stôl. A vtedy prichádza uvedomenie. Nevera spôsobila partnerke bolesť. Vníma to ako hlbokú zradu dôvery.
Právd je na svete niekoľko
Neverím, že sa ľudia delia na dobrých a zlých. Myslím, že každý z nás už v živote aspoň raz urobil rozhodnutie, ktoré malo fatálne následky a ublížilo našim blízkym. A chceli sme to tak? Samozrejme, že nie. Možno so mnou nesúhlasíte, pretože vám sa nič podobné neprihodilo. To je v poriadku. Máte pravdu. Možno sa v podobnej situácii ocitnete zajtra, o rok, o desať. A možno nikdy.
Nesúdiť, ale pochopiť, je cieľom našej doby, bremenom našej generácie. Uvedomiť si, že všetko ma svoje vlastné odtiene. Že nikto nemá pravdu, a predsa ju majú všetci. Sme tu, aby sme sa učili a rástli. Sme len ľudia. Obyčajní ľudia učiaci sa cez vzťahy, chyby, lásky a bolesti.
