Všetko okolo nás sa točí okolo šťastia. Čo je vlastne šťastie? Nejde len o krátkodobý stav nášho vnútra? Nie je dôležitejšie cítiť sa spokojný, vyrovnaný a naplnený? Poďme žiť v danej chvíli, nenechajme sa viac ovplyvňovať slovami minulosti a neutápajme sa v tom, čo nás čaká v budúcnosti. Ako sa vysporiadať s tým, čo sa už stalo a stále nás to drží „pozadu”?
Nechávame nad sebou vládnuť minulosť
Neoddeliteľnou súčasťou života sú negatívne udalosti a dni, počas ktorých sa na nás nalepia bolestivé slová a nechcú nás pustiť. Držia nás vo svojej pasci a my sa z nej nevieme dostať. Nesmieme im však dovoliť, aby nás definovali. Boli to len slová, ktoré zazneli a s vyslovením aj odzneli.
Ak dovolíme rečiam, a nielen rečiam, ale aj minulým udalostiam, aby ovplyvnili to, ako sa na seba pozeráme dnes, nikdy sa s minulosťou nevyrovnáme. Umožníme jej, aby nad nami mala kontrolu.
Čo nás najčastejšie ovplyvňuje?
Presvedčila ťa učiteľka v škôlke, že si drevo a nikdy z teba nebude športovec? Dnes máš 25 rokov a svoj život si nevieš predstaviť bez pohybu.
Na základke ti matematikár hovoril, že ti počítanie nikdy nepôjde? Máš za sebou úspešne zvládnutú ekonómku a s číslami pracuješ dennodenne.
Opustila ťa tvoja polovička a ty máš teraz pocit, že nie si pre nikoho a pre nič dostatok?
Spomeň si, aké negatívne slová už zasiahli tvoju osobu a uvedom si, kde si dnes. Mysli na to, že môžeš dosiahnuť všetko, v čo veríš, že dosiahneš. Odhliadnuc od toho čo ti kedy, kto povedal.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že vždy ide o kritiku, pohľad a názor jedného človeka, ktorý na nás hľadí cez svoje skúsenosti a merítka. Na negatívne slová sa skúsme pozerať konštruktívne. Prestaneme sa podceňovať a začneme žiť, nielen prežívať.
Ako sa vyrovnať so slovami, ktoré v nás ostali zaryté?
V prvom rade je dobré vedieť, že sme v danej chvíli konali najlepšie, ako sme vedeli. Aj keď to teraz vidíme inak. Vďaka času, ktorý prešiel, sme si uvedomili, že by sme sa dnes možno nezachovali rovnako.
Nevedomosť neospravedlňuje. Dnes už však nie sme tým, kým sme boli predtým. Formujeme sa.
Toto poznanie musíme využiť sami pre seba a odpustiť si. Nechať už minulosť minulosťou a vziať si z nej to pozitívne. Poučiť sa a svoju chybu už viac neopakovať.
Minulosť nedefinuje to, akí sme dnes
Ak v nás stále boľavé slová pretrvávajú a nevieme sa ich zbaviť ani potom, ako sme si odpustili, poďme sa na nich pozrieť konštruktívne:
- Počula som od svojich blízkych niečo podobné na moju osobu?
- Vyčítal mi to predošlý partner?
Pokiaľ na našu slabú stránku poukázalo už viacero ľudí, využime priestor na sebazlepšenie. Pracujme na svojej „nepeknej“ vlastnosti, príďme na jej koreň a pokúsme sa ju odstrániť. Tak či tak, práca na sebe je jedna z činností, ktorú budeme vykonávať celý život.
Naopak, ak nám danou poznámkou ublížil len jeden človek, nemusíme jej prikladať dôležitosť. Všetci sme si prešli inou výchovou, iným dospievaním a zozbierali sme odlišné skúsenosťami. Každý z nás je svojský a na ostatných sa pozeráme subjektívnymi očami.
A nakoniec. To najťažšie. O pochopení druhej strany som už písala v minulom článku, pretože si myslím, že niektoré krivdy nie sme schopní odpustiť hneď. Ani za mesiac alebo za rok. V takejto situácii skúsme správanie toho, kto nám ublížil, pochopiť.
Ak to všetko zvládneš, posunieš sa. Minimálne v sebe spravíš obrovský kus práce. Pretože už viac nedovolíš, aby ťa definovala minulosť.
Definovať ťa bude to, kým si dnes.
