S búšiacim srdcom som kráčala cez cestu. Dva týždne sme boli bez seba. Kolieska na kufri s hrkotavým zvukom narážali o chodník. Už sa uvídime, o necelú minútu.
Jeho oceľovosivé auto stálo zaparkované medzi dvoma staršími modelmi, ktorým by som ani za nič na svete neprišla na meno.
Sedel vo vnútri, za volantom a ťukal do mobilu. Potlačila som osteň sklamania, ktorý sa mi tlačil do hruda. Keby stál vonku, naše stretnutie mohlo prebehnúť úplne ináč.
Podišla som k dverám spolujazdca a zaklopala na okno. Trvalo sedem sekúnd, kým zdvihol zrak od displeja a odomkol auto. Celých sedem sekúnd.
V tom krátkom okamihu bol obsiahnutý celý náš vzťah. Všetko. Teraz som už nechala sklamanie voľne prúdiť. Mal to byť okamih, kedy sa zvítajú naše oči. Prvý spoločný po dlhých dňoch, čo sme boli bez seba. Moje očakávania ale spľasli ako práve prepichnutý balón… Zvítanie sa nekonalo.
Niekedy stačí krátky okamih, ktorý zadefinuje celý vzťah. Toto bol ten môj.
