Básne o živote

Vzďaľuješ sa mi,
si mi každým dňom o krok vzad,
akoby to málo,
čo sme spolu zažili,
už ani neexistovalo…

Prehnal si sa mi životom ako vietor.
Zrazu som tu nahá, bezbranná,
bez príkras.

Poznám ťa už od opadnutej peny v pohári, prečítala som si každú vrásku a spočítala všetky pehy, šmahom štetca z ikey vymaľovala…

Vidím ťapo nociach, v snoch,držím saspomienky nás dvoch. Tvoj hlboký smiechmozoľnaté dlane,ako si ma láskal,nežne, zadýchane,na chrbát mi kreslilležiace osmičky. Líhame do…

A ja si uvedomujem, že krvácame obaja. A žiadna chrasta tú našu ranu neprekryje. Že nezáleží ani na vnútornej ani na vonkajšej ceste.

Nemaj mi to za zlé, prosím, len nie som pripravená na zodpovednosť za novú verziu teba. Dovoľ mi najprv spoznávať tú pôvodnú verziu.

Vrúcnym smiechom poznačený, cítim všetky jemné vnemy, krásou obarený. Svet letí vôkol mňa,no ja dívam sa spoza záclon..

Dnes nám to nevyšlo.
Stojíme v rade milencov so srdcom polámaným.

V temnej noci, za závojom čierno-čiernej tmy ukrytý, čakám v pozadí farbistej hry, v hline zabratý, v tónoch letnej búrky zblúdený.

Už si nepamätám, na akých základoch sme stavali, ale spomínam si na spoločné rozhodnutie zbúrať nosnú stenu v tom našom niekoľkokrát zopakovanom „spolu“.