Asi sa obávam, že sa nikdy nebudem vedieť odosobniť
oddeliť prach od zrniek kukurice a peľu čerešní
odtrhnúť si kúsok chleba a osoliť ho… no, nie z vrecka mojich instantných sĺz
obaliť si emócie do darčekového papiera odloženého z minulých Vianoc
vyzliecť si premočený plášť a natiahnuť bledomodrý kardigan
posadiť sa do kresla k tristostranovému románu
a začítať sa do príbehu o radostných spomienkach jednej pubertiačky
Kde bolo, tam bolo gúľalo sa klbko vlny po koberci
v jeden chladný večer, kedy som si predstavovala jazdu vlakom
až do rajskej záhrady, plnej ruží a prvosienok s okvetnými lístkami posiatymi rosou
kde sa zúfalstvo a beznádej skrývajú v králičích norách
tam ani Alica nezablúdila a nevypila nápoj zmenšenia z ozdobnej karafy
nie, z rozprávok sme už dávno vyrástli, realita je ďaleko poučnejšia
ak som mala okúsiť v tej skrýši horkú príchuť precitnutia, ďakujem
ten zážitok si zapíšem do denníka, tesne vedľa opisu môjho pádu zo stoličky ešte na gympli
mierou trápnosti sa, myslím, celkom rovnajú
„Ak okúsiš všetky chute a vône života, bude z teba skvelá spisovateľka“
tú vetu si nosím v srdci rovnako ako pierko toho vtáčika so zlomeným krídlom v mojej peňaženke
a nie, nehovorím to, aby som sa chválila, chlapče – moja najcennejšia skúsenosť
nádych – pauza, výdych – strieľaj! Nie sme tu, aby sme sa navzájom šetrili
na zlatom podnose ponúkam všetko zo seba, ako príloha bude trebárs hnedá ryža
pomaly sa rozkladajúce sacharidy potešia aj moju obvodnú lekárku
ak máš radšej pečené zemiaky, prepáč, rozhodla som sa obmedziť škrob
a rovnako odkladám aj tvoje fotografie, obal z jahodového nanuku, moju posadnutosť
zbalím ich do papierovej škatule a otvorím si s nimi stánok na našom dedinskom jarmoku
kus za desať centov, možno si zarobím aj na ružový chai latte
a do nového roka si už ponesiem len tie dobré spomienky,
namiesto vône lesa a divej zveri len petrichor po včerajšej búrke
Na dne studne nič a nikto nie je, je prázdna
mala som si to uvedomiť už pri tretej ozvene môjho sklamaného hlasu
samota a zatrpknutosť – obava, že sa v jeden deň stretnú
nie je múdre si nešťastie privolávať, ak sa do života opäť vrátila stabilita
myslieť pozitívne a vždy sa usmievať, tak ma to učili
trmácať sa po cestách-necestách, vziať do auta neznámeho stopára
mala by som viacej riskovať, odohnať strach ako švába zo spacieho vaku v tom nepálskom hoteli
vlastne vtedy na tom konci sveta som v ústach cítila možno po prvýkrát
skutočnú chuť života
tá druhá príchuť bytia, tam na samote, bola o čosi nebezpečnejšia
ako sústo z najjedovatejšej ryby na svete,
ochutnala som a hoci s nenápadnou ujmou na zdraví prežila som
viac neprosím, dám si radšej burger alebo sviečkovú
Desaťmesačná rekonvalescencia otrávenej krvi a mysle je na konci
obrysy nového začiatku sa už odrážajú na stene
pôjde o prehliadku nových chutí a vôní
usaďte sa, pripravte si popcorn
alebo kráčajte tou cestou so mnou
uzdravená sa konečne vracia na alma mater
