Chutíš ako večera po deviatej
Len degustujem, nezaháňaš skutočný hlad
Si delikatesa, moje neprekonateľné šťastie
O radosti neviem písať, ohraničila som si svoj rozsah
Melancholickým nápevom zúfalej
Ale dnes sa rozhodujem medzi túžbou
a melónom obaleným v proschute
Tá kombinácia sa ti zdala byť podivná
Podivnejšie a podivnejšie, riekla Alica
A ja sa len nechávam unášať vánkom
Hlava vystrčená z vlaku, kupé je obsadené
bozkávajúcim sa párom
A teplota stúpa
Nedokončená – tak charakterizujem každú chvíľku s tebou
Nechávam si priestor na nové dobrodružstvá
A túžim po tvojich dotykoch
Písať o láske a o šťastí a o tebe
Nechaj ma pripiť si na túto noc
Ak neskončí, nevadí
V ľahkosti bytia sa pokúsim skryť pred falošnosťou
jej priateľstva, jej definícií ľudskosti
Poznám knihu na každý pocit
a ty máš vysvetlenie života
Tak splyňme v jedno
Dnes sa nechám unášať vánkom
Dnes sa nechám unášať tebou
Dnes nezaspím
