Svet ovládajú rôzne problémy. Choroby, chudoba, medziľudské vzťahy, majetníckosť, násilie… Je toho veľa. Možno až príliš nato, aby sme všetkému rozumeli. Aby sme chápali, v akom svete vlastne žijeme. Aký je ten častý problém, ktorému mnohí z nás čelia?
Podceňujeme sa.
Zavrite na moment oči, zhlboka dýchajte a zapojte svoju fantáziu. Vybavte si minimálne jedného človeka z vášho života, o ktorom viete, že za niečo stojí. On ako jednotlivec. On ako jeho činy. On ako súhrn jeho charakterových vlastností. Dobrých aj zlých. Prehrajte si v mysli všetky krásne zážitky, ktoré ste si s ním vytvorili. Precíťte znovu chvíle, kedy ste si naplno uvedomovali, že ten človek niečo znamená. Niečo viac. Že nie je len definíciou obyčajnej existencie. Koná skutky, ktoré by mali byť zapamätané. Má dušu, ktorá by mala byť obdivovaná. Obohacuje náš život.
A teraz prevrátim stránku…
Predstavte si rovnakého človeka, ako stojí pred zrkadlom, no nevidí nič iné, len svoje telo. Fyzickú podobu niečoho, čo v skutočnosti má o dosť väčšiu hodnotu.
Och, a akú len veľkú…
Ako hovorím, vidí sa iba ako jeden kúsok z puzzle menom ľudstvo. Pozerá sa na svoje telo, s ktorým nie je spokojný, pohlcuje svoju myseľ úplne zbytočnými komplexami. V duchu si vraví, že ani zďaleka nie je dokonalý. V pamäti si prehráva okamihy, ktoré mu spôsobujú trápenia. Berie si na plecia veľa povinností, ktoré možno zvládne, ale za akú cenu? Za cenu, že jeho duša klesne až na dno?
Aby toho ale nebolo málo, svoju tvrdo odvedenú prácu si sám neváži. Neuvedomuje si jej pravú hodnotu. Nezameriava sa na to, že môže byť pre ostatných potrebný. Žiadaný. Podceňuje sa¸ pretože na sebe vníma všetko, iba nie to dobré. Riadi sa vecami, ktoré devalvujú jeho osobnosť. Jeho fyzickú, no predovšetkým psychickú silu. Upadá do depresií z toho, že nevyzerá dosť pekne, nestíha robiť miliardu vecí naraz, ktoré niekomu sľúbil, má problémy v rodine, v škole či práci… Vníma jedine to, čo je zlé.
Prečo sa však nepozrie na seba ako na človeka, ktorý je obetavý?
Ktorý namiesto toho, aby sa sústredil na svoj osobný rozvoj, sa radšej rozdá druhým? Ktorý nespí, pretože aj napriek nedostatku času všetku sľúbenú prácu odvedie na 110 percent? Ktorý je potrebný pre druhých?
Prečo si tieto žijúce drahokamy v našich životoch prechádzajú existenčnými problémami? Podceňovaním. Dobrovoľnou degradáciou vlastnej osobnosti.
Prosím, skúsme s tým niečo spraviť. Urobme všetko pre to, aby už nevznikali dva uhly pohľadu na jednu osobu. Ten náš, ktorý priamo vidí pravú hodnotu druhého človeka, jeho dôležitosť. A druhý, vytvorený dotyčnou osobou. Podporujme ľudí vo svojom okolí. Chváľme ich. Prejavujme im našu večnú podporu, lásku, oddanosť. Ukážme týmto ľuďom, že nie sú zbytočnými článkami ľudstva. Že sú, práve naopak, veľmi dôležití. Potrební nielen pre našu existenciu. Nedovoľme, aby sa zo sveta vytrácala sebaláska. Z ľudí, ktorých sme si počas týchto slov predstavovali, ani z nás samotných.
Je totiž dôležité uvedomovať si, že sme všetkým, len nie tým nepotrebným.
