Dnešná doba vychováva nevďačných ľudí. Áno, je to tak. Všetci od života chceme viac. Čo je, samozrejme, v poriadku. Mnohí však majú pocit, že im svet niečo dlhuje. Svet nám ale nič nedlhuje. Vôbec nič. Dožadovať sa preto akýchkoľvek práv a výsad je úplne zbytočné.
Veď máme všetko
Čo je všetko? Všetko je zdravie. Všetko je rodina. Všetko je dobrý životný smer. Ten môže zahŕňať prácu, ktorú práve máme, aktivity, ktorým sa venujeme. Keď si na chvíľu sadneme a zamyslíme sa nad svojím životom, uvedomíme si, že sme vlastne šťastní a máme všetko.
V minulosti ľudia tak šťastní neboli. Museli bojovať o vlastné prežitie. Najprv bojovali o vlastnú slobodu. Veď iba také otroctvo bolo súčasťou spoločnosti až do 19.storočia. Prežili hladomor, malé vojny, veľké vojny aj svetové vojny.
Kedysi bolo všetko inak
Doteraz mnohí z nás existenčné problémy neriešili. So všetkým sa totiž popasovali generácie pred nami. Zlepšilo sa zdravotníctvo, nezamestnanosť klesla na minimum, ba dokonca, do vienka nám padla aj luxusná možnosť. Možnosť pracovať na svojom osobnom rozvoji. Môžeme premýšľať o svojich emóciách, o tom, čo nám spôsobuje bolesť, radosť, ale aj o zodpovednosti, vine, sebazlepšovaní. Naši starí rodičia podobné možnosti nemali. Nie, pracovali od svitu do mrku, aby zabezpečili rodinu.
Aspoň donedávna sa veci mali tak nejako. Kým nás nezasiahol vírus a obmedzenia. Mali sme v podstate všetko. No kto z nás bol naozaj vďačný? Ja teda nie. Ono to tak zväčša býva. My ľudia si nevážime to, čo máme. Chceme mať ešte o 1 000 eur vyšší príjem, o tri kilá menej, chceme zdravšie jesť, tráviť čas efektívnejšie, byť sebavedomejší, lepší. Týrame sa, nemáme radi svoj život, hľadáme na ňom vždy niečo, prečo môžeme byť nespokojní. Namiesto toho, aby sme prejavili vďačnosť.
A potom príde facka
Pre niekoho to bola korona, ktorá ho pripravila o prácu a zázemie. Niektorí sa prebudili už dávnejšie. Možno im život siahol na to najcennejšie – na zdravie alebo rodinu. Nech to bolo akokoľvek, vo chvíľach, ktoré nám vyrážajú dych a otvárajú oči dokorán, si všetci uvedomujeme, akí hlúpi a banálni sme boli. Ako dobre sme sa mali. Nadávame si za svoju nevďačnosť. Za to, že sme vlastne mali všetko. A chceme sa vrátiť do minulosti a opäť si svoje malicherné problémy vychutnať. Zabaliť sa do nich a smiať sa z plného hrdla. Pretože vieme, že teraz by sme za taký obyčajný problém ďakovali.
Skúsme ďakovať
Život je o dobrých aj zlých obdobiach. Bežný človek si prechádza všeličím, dobrými aj zlými skúsenosťami. Niekedy nás život vynesie do výšin, inokedy sa ocitáme na samom dne. Žiadne životné obdobie netrvá večne. Raz skončí a na jeho miesto nastúpi ďalšie. Buď lepšie, alebo horšie.
Do istej miery svoj život dokážeme ovplyvniť, no na svete je mnoho vecí, ktoré nedokážeme kontrolovať. Takže áno, nech sa nachádzaš v akomkoľvek období svojho života, vedz, že prídu lepšie aj horšie časy.
Preto neber ľudí, svoje zdravie, prácu ani ďalšie pozitívne veci ako samozrejmosť. Váž si dobré chvíle. Ďakuj za ne. A ži s vedomím, že zajtra môže byť všetko inak.
