Prekročila som prah toho domu už niekoľko ráz
Vždy so zatajeným dychom a zaťatými päsťami
Modliac sa k Pánovi, nesledujúc čas
A srdcom uboleným hlbokými ranami.
Podobizne tvárí známych visia na stenách
Niečo šepocú, načúvam ich slovám
Pozdravím ich zdvihnutím ruky, už len vyznať sa v ich menách
Nebudem nič predstierať, som stratená znova.
Písala som na papier zoznam svojich prianí
Premýšľajúc nad každým deň a noc týždeň celý
Nechať šťastie preniknúť, uchopiť ho do dlaní
Len bojovník si ho zaslúži, to mi rozum velí.
Mám pocit, že žila som len na chvíľu
To vtedy, keď som si ťa v hrudi niesla
No dnes svoje srdce vyhrabávam z ílu
Z toľkej túžby som sa ho radšej striasla.
Dlžobu, ktorú za sebou ťahám roky
Asi sama nikdy nesplatím
Splátkami skracujem všetky svoje skoky
Kriedou kreslím hrubú čiaru za tým.
Čistotou, ktorá je na svete dnes vzácna
Pokúsim sa zmyť všetky trápenia
Nasadiť si na tvár masku, tá bude trvácna
Tešiť sa z mnohých podôb vykúpenia.
A ty ani nebudeš vedieť, že ti niečo chýba
Neuvidíš ma rásť, ľahnúť si či spievať
Žiadny dotyk slnečných lúčov, vetre duť iba
Rozhodol si sa pre plavovlásku, nesmiem ti to zazlievať.
Veď na jednom šťastie nezávisí, pripomínam si
Ide o komplex pocitov odrážajúci aktuálny stav
A ak budem túžiť stratiť sa, zmiznúť kamsi
Vezmem do rúk občianku a nájdem najbližší prístav.
Kým sa k sebe opäť vrátim, možno ubehne niekoľko mesiacov
Dych berúce zážitky s priateľmi a s Ním mi ťa vyženú z hlavy
Preobliecť sa do krásnych šiat, vypočuť si hrkútanie dvoch milencov
Toľko stačí na to, aby sme zabudli na tie vyčerpávajúce stavy
Bolesť a smútok a chúťky na pomstu sa razom vytratia
Budem dúfať už len opatrne a veľa si nenamýšľať
Dospelosť, k nej asi trápenia a obavy občas patria
Budem žiť a pokúsim sa nad tým kde si a čo robíš nepremýšľať.
