Už od mala som sa čudovala, prečo ľudia, ktorí ma prišli niečo ,,naučiť” nikdy nezostali dlho. Až po čase som si uvedomila, že to tak asi malo byť. Zistila som, že život nie je o náhodách a všetko je tak nejak načasované.
Nik tu nezostane navždy
Nie každý, o kom si myslíme, že s nami ostane navždy, s nami naozaj ostane. Ľudia z našich životov odchádzajú. Niekedy odchod človeka bolí, inokedy sa nám uľaví. Môžeme sa hnevať, cítiť sa frustrovane, ale zbytočne. Kolobeh života neoklameme.
Stretla si ho a mala pocit, akoby si ho celý život poznala. Ani si si neuvedomila ako a stal sa neodlučiteľnou súčasťou tvojho života. Čas plynul ďalej, no ty si ho chcela zastaviť. Chcela si tú úžasnú chvíľu pociťovať stále dookola. Život ale nemôžeme stopnúť. Je ako živý organizmus, mení sa a vyvíja. Teraz sa pýtaš, ako bez neho žiť. Ostala ti iba prázdna miestnosť. Síce nenávidíš frázy typu: ,,čas lieči”, nič sa nedá robiť a ty musíš ísť ďalej.
Napriek prázdnote si sa vzchopila, pozbierala črepiny a začala znovu stavať. Aj keď základy plné sĺz. Po čase všetky predošlé pocity utíchli a ty si sa mohla pozrieť na svoj “nový dom”. Pevnejší, silnejší, stabilneší. Už máš odpoveď. Bez neho by sa ti to nepodarilo. Vaše cesty sa rozišli, no ty teraz cítiš vďačnosť. Životná lekcia splnená.
Životné skúšky, ktorými si prechádzame
Každú chvíľu sme v inej etape. Všetko, čo prichádza z vonku, je naša skúška. Môžeme tomu hovoriť zrkadlenie, sila myšlienok, alebo len jednoducho život.
Prečo si nám veci dejú tak, ako sa dejú? Možno sa to na prvý pohľad zdá ako nekonečná filozofická otázka. Vo svojich vnútrach ale máme odpovede. Veci okolo nás sa dejú z nejakého dôvodu. Síce tomu možno dnes nerozumieme, vieme, že to tak musí byť. Nezostáva nám nič iné len než veriť. Či v Boha, vo vesmír, alebo silu myšlienok neviem, no viem, že to stačí. Veriť, že všetko sa deje pre niečo, všetko má svoj význam. Vlak je naštartovaný a my sa vezieme. Nič nás nenaučí viac ako naše vlastné lekcie. Hlavnými postavami sú ľudia, ktorí prídu ako víchor, zanechajú bordel a zmiznú spolu so sladkým závanom leta..
Všetko sa bude opakovať, až kým to nepochopíš
Pointu veľakrát pochopíme až na konci filmu. A rovnako to je aj v živote. Ponaučenie veľakrát príde až po tom, keď pominú tie nepríjemné intenzívne emócie. Nesmieme žiť v minulosti, vo svete plnom výčitiek a premárnených chvíľ. Ani v strachu z budúcnosti. Mali by sme si naopak užívať prítomnosť plnými dúškami a nechať sa unášať životným prúdom. Oceniť ľudí, ktorí nám prešli životom, aj keď inak, ako sme si predstavovali.
Veci sa dejú, lebo musia
Ak máš niekedy pocit, že sa proti tebe kuje celosvetové spiknutie, ver, že veci môžu byť iné, ako sa na prvý pohľad zdajú. Život ťa povedie rôznymi cestami a zákutiami. Život je rovnako ako filmy plný zápletiek, ktoré musíme vyriešiť len preto, aby na ich miesto nastúpila ďalšia. A to je dobre. Ono to tak má byť, pretože vďaka nim sa učíme a stávame sa lepšími.
