Koniec roka sa nezadržateľne blíži. Pre mnohých ľudí je to čas rekapitulácie životných rozhodnutí a siahodlhých úvah. Nad tým, čo urobili zle a čo naopak, dopadlo celkom dobre, no mohli to urobiť lepšie. Dávajú si nové záväzky, ktoré z nich urobia nové, lepšie verzie seba…
Od nového roka konečne začnú cvičiť, prečítajú knihu mesačne, budú častejšie chodiť do divadla a namiesto večerného pozerania nezmyselných seriálov aspoň raz za čas zájdu do múzea.
A na dôkaz toho, že skutočne nekecajú, si kúpia mesačnú (v horšom prípade celoročnú) permanentku do fitka, 5 vysoko hodnotených kníh a predplatné časopisu o klasickom umení.
Potom neskôr v júni začudovane krútia hlavami, keď nájdu 2x využitú permanentku, ktorá zapadla hlboko do ich peňaženky. Knihy oprášia od vrstvy prachu až pri sťahovaní. Aspoň, že časopisy našli svoje využitie, slúžia ako perfektná podložka pod kratšiu nohu kuchynského stola.
Ale, nie je to ich chyba, oni by sa fakt chceli začať venovať niečomu zmysluplnému, len teraz na to nie je veľmi čas.Veď možno o rok.
Každý rok majú, predsa rovnakú šancu „byť lepší“, no nie?
Predsavzatia a odhodlanie
Slovník slovenského jazyka definuje vôľu ako vedomú snahu o dosiahnutie nejakého cieľa. Nie je pravda, že by týmto „novoročne lepším ľuďom“ chýbala táto vlastnosť. Dávka odhodlania tam je, no veľmi rýchlo ich odradí malý neúspech, ktorý vnímajú ako obrovské sklamanie. Veď na čo sa snažiť, keď už som to raz porušil…
Málokto si uvedomuje, že to je úplne v poriadku. Je úplne normálne mať dobré a zlé dni. Je okej nebyť úplne dokonalý. Čo však nie je v poriadku, je ten pocit zlyhania, ktorý v nás vyvolá každé malé zakopnutie. Zlyhanie automaticky neznamená koniec. Aj napriek malým zakopnutiam sa neustále posúvame vpred, ba čo viac, učíme sa z chýb a stávame sa lepšími. Ukazujú nám, kadiaľ ísť, aké veľké kroky robiť a čomu sa vyhnúť.
Nový rok bez pocitu zlyhania
Ja si na Nový rok dám len jedno. Budem robiť všetko pre to, aby som bola po celý rok šťastná a spokojná. Nezávisle od toho či budem mať niekedy chuť dať si čokoládu na večeru. Či sa budem dojímať nad béčkovou romantickou komédiou, nad ktorou iní nechápavo krútia hlavami. Alebo či si sem-tam radšej dlhšie pospím, namiesto toho, aby som ten čas využila na osobný rozvoj.
Nič z toho nepredstavuje osobné zlyhanie.
Nebuďme na seba tak prísni a majte sa radi. Nevadí, že niekedy vybočíme zo svojho presne stanoveného plánu. O tom je život. O zmene, o nájdení inej cesty, o neočakávaných udalostiach, vďaka ktorým aj tak dôjdeme tam, kam máme..
