Ako aj iné Coelho príbehy, román Hipík má jemný duchovný podtón. Ide o autobiografické dielo autora, ktoré odporúčame všetkým milovníkom cestovania, slobody a duchovna. Kniha čitateľom približuje generáciu Hippies, ktorá túžila po mieri a vzoprela sa zabehnutému spoločenskému systému, no tiež aj cestu za nájdením svojej vlastnej podstaty.
O čom je obsah knihy Hipík?
Začiatok knihy popisuje hnutie Hippies, ktoré vzniklo v polovici 60. rokov 20. storočia v Spojených štátoch. Deti kvetov odmietali mnohé stereotypy, robotický ráz života a prehlasovali osobnú, spoločenskú a sexuálnu nezávislosť. Ich životný štýl sa stotožňuje s hudbou, častokrát aj drogami, skúmaním vlastného vnútra a tvorbou umeleckých diel.
Hlavná postava, Brazílčan Paulo, sa vydáva za hľadaním zmyslu svojho života a objavením jeho podstaty. Na svojich cestách Južnou Amerikou zažije náročné chvíle. svojho sna nevzdáva a vydá sa na slávne holandské námestie Dam v Amsterdame.
Tu stretne Holanďanku Karlu, ktorá ho presvedčí, aby sa s ňou vydal na magickú cestu autobusom do Nepálu.
Paulo s Karlou sa zblížia, no každý z nich je pripravení na svoju vlastnú cestu. Obaja milujú slobodu v podobe cestovania, lásky, mieru a toho, že sa nikto nestará o druhých.
Myšlienky, ktoré vypúšťame do sveta (písania)
Z knihy Hipík vypichneme 3 myšlienky.
Hra s postrannými úmyslami sa môže stať skutočnou.
K prvej myšlienke sa viaže článok o Vzťahových začiatkoch. Vo svete slobodných je randenie otázkou hry.
Zakorenili sa v nás natoľko, že bežný flirt a zoznamovanie si bez pretvárky nevieme už ani predstaviť. Nakoniec sa hráme tak dlho, že sa z hry stáva realitu.
Až potom zistíme, že to vlastne nie je to, po čom sme túžili. Že sme daného človeka nevideli takého, aký naozaj je. Veď ako sme aj mohli. Keď sa len všetci len hráme..
Jednoduchý fakt, že pripustíme kritiku, znamená, že dávame zbraň do rúk tých, ktorí nás kritizujú.
Slová minulosti, článok o pichľavých vetách, ktoré sa v nás nechali hlbokú stopu. Väčšinou nie pozitívnu, práve naopak, spochybnili našu podstatu.
Najdôležitejšie je však uvedomiť si, že ak nás niekto kritizuje, je to názor len jedného človeka. Pokiaľ nám nikto iný nič podobné nepovedal, zabudnime na bolesť, kritiku a spochybnenie, ktoré sme v danej chvíli cítili.
Každý z nás predsa hľadí na svet vlastnými očami cez autentické skúsenosti. Nedovoľme druhým, aby nám dovolili o sebe pochybovať.
Pravda nie je to, čo nám dáva istotu. Pravda nie je to, čo nám dáva hĺbku. Pravda nie je to, čo nás činí lepšími, než sú ostatní. Pravda nie je to, čo nás drží v zajatí predsudkov. Pravda je to, čo nás oslobodzuje.
Čo nás v živote robí slobodnými?
Okrem sebalásky, otvorenej mysle, je to aj pravda.
Každý z nás má svoju pravdu a to je v poriadku, pretože svet nie je len čiernobiely. A my sa iné pravdy učíme rešpektovať. To však môžeme až vtedy, keď sa naučíme čosi o sebe – o svojich vlastných pravdách. A k tých sa dopracujeme len vtedy, ak k sebe budeme drzo úprimní.
Kniha Hipík túto skutočnosť definovala veľmi pekne a zapamätateľne.
Záver
Všetci z nás sme v štádiu hľadania sa a duševného rozkvetu. Príbeh o Hippies je plný nádeji a viery v to, že mier, lásku a slobodu potrebujeme všetci rovnako.
A pritom je úplne jedno, či veríme v energie, Boha alebo niečo iné.
