Keď privriem oči,
vidím, ako sa na mňa dívaš,
ako nevidíš ma
slepý voči mojim farbám.
Chcem byť najlepšia,
no s tebou som len priemerná
Ďalšia v zástupe žien,
na ktorú zabudneš,
prisľúbených nekonečien,
ktoré odriekneš..
Myslím na tvoje ruky,
nemáš ich rád,
no pre mňa sú dokonalé…
Chýbajú mi tvoje dlane,
prsty silné, neohrabané,
ktorými zvieraš moje stehno,
akoby som ti patrila.
A v tých momentoch krátkych
nie je nič, po čom viac by som túžila..
Lenže potom poviem čosi,
čo nestretne sa s pochopením.
Pri tebe sa musím mierniť,
bývaš často podráždený..
Hnevlivo na mňa gániš
a moja láska po kúskoch umiera,
hovorím, že nie sme pre seba,
lebo stratilo sa dievča zo včera..
Vraj miluješ ma,
a ja neberiem ťa vážne,
že nedávam nám šancu..
Vraj tam to celé viazne,
že pre mňa nie si dosť dobrý,
že chcem perfektnú romancu..
A pritom vôbec netušíš,
ako bytosťou, celá
chcem ponoriť sa
do tvojho tela..
Ako sa moja zem šialene točí,
keď cítim tvoje teplo na svojej koži..
Ako po tvojej blízkosti prahnem,
ako som bez nej úplne na dne..
Ale to, čo ku mne cítiš,
to nie je láska…
Ty chceš, aby som sa niekým iným stala,
aby som sa samej seba vzdala,
aby som ťa nadovšetko milovala..
Ja viem, že si vo svojej bubline
pravdy a hrdosti osamelý,
že hľadáš niekoho, kto to pochopí
a zloží tvojho srdca diely..
My sme ale zosobnením výroku,
že láska nestačí..
Keby som mohla zachrániť svet,
prisahám, že zachránim tvoj..
A hoci ma to napoly trhá,
nemôžem.. nemôžem obetovať svoj..
Život je prikrátky,
aby som milovala niekoho,
kto so mnou netancuje v daždi,
kto vníma ma ako každý,
kto neurobí zo seba blázna,
kto nenaplní moje prázdna..
Kto sa na mňa s obdivom nedíva,
kto láske podmienky dáva,
pre koho nie som jediná,
pre koho nie som tá pravá..
