Nie som jedna z tých báb, ktorá musí navštíviť vešticu, aby sa uistila, že konečne našla pravú lásku. Netrávim čas čítaním horoskopov v bulvárnych časopisoch a rozhodne nechodím obvešaná amuletmi, ktoré mi zaručia úspešný rok.. Avšak, niekedy, naozaj iba niekedy, rada nechávam svoje rozhodnutia na osud.
Zelené patálie
Pri ceste domov z práce silno rozmýšľam nad tou krásnou izbovkou, ktorú som videla včera v obchode. V hlave mi zvoní otázka. Kúpiť – Nekúpiť?
“Tých kvetín už máš fakt dosť! Okrem toho, s takýmto rozhadzovaním sa ďaleko nedostaneš,” poviem si sama pre seba. “Ale keď ona bola takáááááá peknáááá..” oponujem si takmer okamžite. Čo mám teda spraviť?
Blížim sa k semaforu a učiním finálne rozhodnutie. Nechám to na osud! Ak do piatich sekúnd padne zelená, vrátim sa do obchodu po ňu. 5, 4, 3, 2, … Áno! Je to tam. Vesmír mi pravdepodobne vyslal signál, že robím dobré rozhodnutie. Ale pre istotu to skúsim ešte raz.
Ak bude na tom malom parkovisku pred domom odstavené aspoň jedno biele auto (áno, podvedome som to vedela – biela je jednou z najpopulárnejších farieb a šanca, že tam biele auto NEBUDE je takmer nulová), zabezpečím kvetinke nový domov. Prichádzam k bytovke a už z diaľky vidím, že sa na parkovisku ligocú tri biele autá. Áno! Trojnásobné schválenie osudom.
Okamžite preto zamierim do obchodu s izbovými rastlinami a odvážam si krásku domov. Zaparkujem ju hneď pod okno a sľúbim jej, že sa budem o ňu ukážkovo starať. Večer zaspávam so skvelým pocitom, ako som to dobre vymyslela. Nerozhodla som sa sama. Rozhodol za mňa osud. Určite správne.
Cesty dláždené vyššou silou
Druhý deň som sa rozhodla rastlinu preskúmať. Zbadala som niečo, čo som si predtým nevšimla. Na veľkých listoch sa nachádzali malé chlpaté potvory, ktoré si pochutnávali na mojej novej zelenej spolubývajúcej. A veľmi rýchlo si našli cestu aj k ostatným rastlinám, ktoré som mala doma už predtým. Dofrasa.
Jasné, toto by sa nikdy nestalo, keby na tom BLBOM semafore nenaskočila zelená. Keby sa ľudia rozhodli, že budú trošku kreatívnejší a začnú kupovať aj autá iných farieb, nemala by som byt zamorený potvorami. Keby, keby, keby…
Po chvíli svojho vnútorného rozhorčovania som sa zastavila. Naozaj z tohto všetkého viním okolitý svet? Skutočne si neuvedomujem, že kúpiť si novú rastlinku bolo len a len moje rozhodnutie a a ja som mala skontrolovať, či je v poriadku?
Táto situácia bola úplná banalita, no povedzme si úprimne. Koľkokrát sme sa nevedeli rozhodnúť? Koľkokrát sme čakali na znamenie? A čo je najdôležitejšie, koľkokrát sme zvalili vinu za naše činy na niekoho iného?
Nevravím, že osud neexistuje. Možno je celý náš život nalinkovaný už dopredu a naozaj všetko zlé dokážeme v budúcnosti obrátiť. Je možné, že nám Boh, abstraktná vesmírna energia, Veľkonočný zajačik (alebo čokoľvek, v čo veríš) vyšle pred komplikovaným problémom nejaké znamenie, ktoré nám má ukázať cestu.
No je vysoko pravdepodobné, že tie znamenia nevieme vždy správne prečítať. Alebo sa jednoducho všetky nadpozemské mocnosti vysoko nad zemou uchechtávajú na tom, že sme im opäť naleteli.
Je preto veľmi dôležité, aby si sa naučila rozhodovať sama. Aby si sa spoliehala na svoj inštinkt, skúsenosti a túžby. Aby si do každého dôležitého rozhodnutia dala všetko. A ak to náhodou nevyjde, neviň za to kamošky, rodičov, susedovho psa, ani počasie. Nedávaj to však za vinu ani sebe.
Rozhodla si sa najlepšie, ako si vedela a tisíckrát horšie by bolo, keby si to ani neskúsila. Prijmy zodpovednosť za svoje rozhodnutie a pouč sa do budúcna. Pretože toto určite nebude posledná cesta, ktorá sa rozdeľuje na dve menšie s tabuľkami “Áno” a “Nie”.
