Pod lístim ležia dve cesty,
jedna takmer prázdna
druhá zaľudnená
to život nám dáva testy…
A hoci sa uberať
po oboch chcem
dva životy prežiť
naraz nemôžem..
Pochybnosti v hlave
som stratená v dave
tiel, čo ma obchádzajú
čo známu cestu vyberajú..
Bez rozmyslu
pevným krokom
deň za dňom
a rok za rokom..
Červené sa stali
zo zelených listov
už zožltli, na zem popadali,
kým premýšľam
nad budúcnosťou hmlistou..
Vraj osud určuje náš smer,
že život rozhoduje
no nič také nejestvuje
žiaden návod presný –
nik, kto volí naše cesty..
Iba my..
S rozbúšeným srdcom
vyberám tú bez mena
je tajomná, nevychodená
možnože je vyvolená..
A tak po nej kráčam
občas s niekým
občas osamelá
tu a tam sa strácam..
Takmer celá,
vymenená
sa na cestu vraciam..
To kompas vo mne svieti
a vedie ma..
Občas idem okľukou,
hoc odpoveď mám pod rukou..
Ocitám sa v uličke slepej
a musím sa vrátiť späť
na minulé cesty spleť…
Občas cesta ľahká, krátka
vábi ma
no zradná býva každá skratka
mámivá..
Zavše vídam cestu druhú
v myšlienkach a snoch
listy na nej tvoria dúhu
je ukrytá v brečtanoch..
Nevedú k nej žiadne mosty
je už navždy stratená
uviaznutá v minulosti
tisícky míľ vzdialená..
Navrátiť sa
je už dávno nemožné..
Veď cesty ďalšie určujú
rozhodnutia,
cesty predošlé…
