Pamätám si na rozhovor s jednou kamarátkou. Hovorili sme o vášňach. O poslaní. O tom, že ho máme všetci. Čaká nás niekde tam vonku. Stačí ho iba nájsť.
Kamarátka sa mi pri víne zverila, že ona žiadne poslanie nemá. Jednoducho nič, čomu by sa vo svojom živote chcela oddať.
“Vieš,” hovorila vtedy. “Ty máš šťastie. Máš svoje knihy a písanie. Ja študujem právo, ktoré ma síce baví, no nie som z neho odviazaná. Nepustila som sa do toho pre väčšie dobro ani vyšší úmysel. Iba pre vidinu peňazí a lepšej budúcnosti.”
Jej priznanie ma zaskočilo. Oponovala som jej, tvrdiac, že aj ona svoju vášeň nájde. Že k nej príde v najmenej očakávanej chvíli. Neviem, kto z nás môjmu vyhláseniu veril menej. Novodobé myslenie a prehnaný pozitivizmus sa na mne asi podpísali omnoho viac, ako som si chcela priznať.
Stovky aktivít, ktorým sa denne venujeme
Sme tak trochu blázni. Zbláznili sme sa z tej neuveriteľnej šírky možností, ktoré nám svet ponúka. Všetko je bez limitov.
Môžeš cestovať, ovládať desať jazykov, byť dokonalou tanečníčkou, herečkou, analytičkou, spisovateľkou, kuchárkou. Môžeš byť chápavá a starostlivá matka, úžasná manželka, úspešná manažérka. A súčasne budeš chodiť do fitka a udržíš si pomer tuku v tele na minime, budeš nakupovať iba organické potraviny a variť chutné organické jedlá, pretože na zdraví rodiny záleží. A cez víkend ešte stihneš zájsť s mužom na rande, s deťmi do parku, upratať, prečítať knihu a aj si výdatne oddýchnuť, však áno? Si predsa slobodná a neexistuje nič, čo by si nedokázala. Účty, ktoré sleduješ na sociálnych sieťach to predsa zvládajú tiež.
Tak prečo by si práve ty mala byť výnimkou?
V minulosti bolo všetko inak
Ľudia o svojich možnostiach vôbec netušili. Nijaké vášne či poslania neexistovali. Ak sa človek narodil ako syn roľníka, stal sa roľníkom. Ak sa narodil ako syn obchodníka, stal sa obchodníkom.
No dnes, sme my ľudia posadnutí večným hľadaním šťastia. A vydávame sa tak na cestu plnú útrap, ktorá nikdy nekončí. Trýznime sa myšlienkou, že zatiaľ, čo iní majú svoju vášeń, nás stále obchádza…
Pravdou ale je, že ideály skresľujú náš úsudok. Pretože žiadna vášeň nie je vášňou 24 hodín 7 dní v týždni. Ja milujem písanie. No aj tak ma asi 50 % času absolútne nebaví. Áno, keď mám dobrý deň, dokážem popísať celé stránky, vymyslieť novú básničku, s ktorou sa možno niekto stotožní. No keď ho nemám? Hľadám slová, spájam ich do viet a len horko ťažko zo seba dostanem odstavec, ktorý má význam.
Pre profesionálneho plavca je plávanie jeho vášňou. No určite má dni, kedy bazén na smrť nenávidí. Pretože nikto nemiluje svoje vášne každý okamih každého dňa. Dôležité je vytrvať…
Nepotrebujeme mať vášeň
A nemusíme sa presviedčať, že na nás niekde čaká. Stačí, keď nájdeme činnosti a aktivity, ktoré nás bavia a budeme sa im venovať.
Pretože strhujúca vášeň sa neobjaví iba tak a neuväzní nás vo svojich osídlach po zvyšok našich životov. Nie. Najprv ju musíme objaviť, uveriť jej a zotrvať pri nej. V dobrom aj v zlom.
Neidealizovať si ju. Ale prijať ju takú, aká je.
