Čo je príčinou nezdravých a stagnujúcich vzťahov? Nad touto otázkou sa zrejme zamyslel už každý z nás. Väčšinou to nie sú externé vplyvy. Sme to my sami. Najprv musíme mať silný a úprimný vzťah so sebou samým. Ak nemilujeme svoje ozajstné ja a nepoznáme svoju pravú identitu, len ťažko nadviažeme čistý vzťah s niekým iným.
Lásku hľadáme na nesprávnych miestach
Každý z nás už zrejme zažil vzťah, ktorý nedopadol najlepšie. Nie všetci sme hneď pochopili, že nás tieto medziľudské väzby zrkadlia. Odrážajú naše črty, chyby a pocity.
Nezdravé vzťahy plné bojov a žiarlivosti plynú zo zlého vzťahu so sebou samým. Nepravá láska k tomu kým vlastne sme, nás skôr či neskôr dôženie k hľadaniu svojho ozajstného ja v sebe, nie v iných. Ak sa pokúšame nájsť seba v niekom inom, nevedomky nútime “cudzieho” človeka, aby nás definoval. My sami to nedokážeme.
Keď zamilovanosť pominie
Všetci to poznáme.. Stretneme ho alebo ju a vznášame sa spolu na obláčiku spoločnej lásky. Zlé vlastnosti na tom druhom vidíme len minimálne. Odstupom času z nás opadnú hormóny zamilovanosti a veci sa začnú meniť…
Náš partner pred nami odrazu stojí v inom svetle a my zistíme, že nie je až tak „dokonalý“. Ak berieme svojho partnera takého, aký je a vo vzťahu funguje komunikácia, tolerancia a schopnosť odložiť hrdosť bokom a riešiť konflikty na oboch frontoch, láska môže pokračovať. V takomto prípade sme zrejme vysporiadaní so sebou samým a neočakávame od druhého viac, ako nám je schopný dať.
Najprv buďme šťastní sami so sebou
Občas to jednoducho nefunguje. Ak nie sme sami zrovnaní, odzrkadlí sa to na našom vzťahu. Vznikajú problémy, ktoré nevieme vyriešiť. Tie sa nabaľujú do stále väčšieho zhluku, až sa stanú neriešiteľnými. V tomto bode neviňme svoju lásku..
Keď sa konflikty neustále opakujú a nie sme schopní ich nijak riešiť, položme si otázku:
Aký mám vzťah vlastne sám/sama so sebou?Je zdravý? Naozaj viem, kto som a mám sa rád/rada?
To, či je náš partnerský vzťah zdravý alebo nezdravý, závisí na našom vnútornom naplnení a spokojnosti.
Všetci sme už neraz povedali vetu: „Budem šťastný/šťastná, ak môj partner spraví niečo…“. NIE! Pretože budovať naše vnútorné šťastie, neprináleží našej polovičke, ale nám samým. Jedinou prácou partnera je to, aby bol šťastný náš vzťah.
A tu vzniká rodisko konfliktov
Človek, ktorý nemá vybudovaný vzťah sám so sebou, čaká od svojej lásky priveľa. Tým, že hľadáme svoje šťastie a chýbajúce časti nás v iných, vrháme sa zo vzťahu do vzťahu.
Čakáme na partnera, ktorý nám “to” prinesie na podnose – spraví nás šťastnými, naplní nás, budeme vďaka nemu spokojní. Za svoju spokojnosť a vnútorné naplnenie sme zodpovední len my sami.
Poznávanie sa a sebaláska nás privedú k sebadôvere. Staneme sa človekom, ktorý pozná svoje hodnoty a nepotrebuje utvrdzovať od ostatných.
Zrkadlia nás naše vzťahy?
Prežitie náročného vzťahu je skvelou cestou k tomu, aby sme pochopili, že partner je naším zrkadlo. Konflikty a nezhody nás dovedú k hľadaniu cesty do svojho vnútra. Zistíme, kto sme. Objavíme bezpodmienečnú lásku, vlastnú integritu a hodnoty.
Práca na sebe je prácou na celý život. Vždy však rozvíja schopnosť riešiť problémy a pomáha pri nachádzaní vlastnej identity.
Zdravý vzťah so sebou samým nás privedie k harmonickým vzťahom s ostatnými.. Pretože vzťahy sú naším zrkadlom.