Vzťahy. Riešime ich všetci. Zadaní aj nezadaní. Polemizujeme o konfliktoch a riešeniach. Bavíme sa o tom, ako by mal vyzerať dokonalý vzťah a partner. Aké vlastnosti sú pre nás dôležité, a ktoré nedokážeme tolerovať. Vyskúšame si niekoľko vzťahov, aby sme na záver zistili, že ono je to vlastne celé naopak a hranica našej tolerancie sa posúva. Niekedy dopredu, inokedy dozadu. A zisťujeme, že každý nás vníma ináč a naša dobrá vlastnosť niekomu nemusí vyhovovať.
Obsah článku
Vlastnosti, ktoré sme dostali do vienka
Každý z nás bol obdarovaný určitým setom vlastností. Dobrých aj zlých. Niektoré považujeme za svoje osobnostné črty. Iným prikladáme menšiu dôležitosť, pretože nezasahujú do našich každodenných životov.
Nejako to zvládame. Držíme kurz a plavíme sa životom. Balansujeme medzi dobrými a zlými vlastnosťami. Bojujeme so súťaživosťou, lenivosťou, sebectvom. Velebíme svoju empatiu, morálku a spoločenskosť.
No a potom nám do života vstúpi niekto ďalší. Človek, ktorý sa stáva naším parnerom. Aj on má nejaký balíček vlastností. A zrazu nám neostáva nič iné, iba tie naše balíčky charakteristík ukorigovať. Tak, aby do seba jednostaj nenáražali a príliš spolu nebojovali. Hm.. Hodia sa vôbec k sebe?
Keď je rozchod je nevyhnutný..
Vzťahy mnohokrát stroskotajú práve kvôli vlastnostiam. Sú akosi nekompatibilné a nepasujú k sebe:
Som tvrdohlavá aj moja polovička je tvrdohlavá, a každý konflikt eskaluje a končí výbuchom. Som sebecká aj on je sebecký, a zraňujeme sa navzájom. Som výbušná aj môj partner je výbušný a pri hádke si povieme hrozné veci, ktoré neskôr ľutujeme.
Koľkokrát sa vám čosi podobné prihodilo? Zrážka vlastností je podobná čelnému nárazu a v situáciách ako sú tieto, iba málokto vyviazne bez zranení..
Vezmem si ponaučenie a stanem sa lepším človekom
Za koniec vzťahu väčšinou môžu obe strany. (Nebudeme sa tu teraz baviť o podieloch viny, ani o (ne)vzťahoch, kedy je partner manipulátor, tyran či narcista.) Každý problém má svoj pôvod. No a pokiaľ ho neriešime, alebo ho dokonca slepo ignorujeme, postupne na seba nabalí ďalšie problémy, až sa konflikt stane neriešiteľným a koniec čímsi nevyhnutným.
Po rozchode nám ostávajú dve možnosti:
- môžeme sa tváriť, že sme dokonalí a za všetko viniť bývalého partnera
- alebo sa na chvíľu zamyslieť, sňať si tie ružové okuliare a sebakriticky sa zhodnotiť
Nebudem vám klamať, je to bolestivý proces. Vyžaduje si hodnú dávku úprimnosti. Zbaviť sa predstáv a ilúzii nikdy nie je jednoduché. A už vôbec nie tých, ktoré sme si vytvorili o vlastnej osobe.
No je to tiež oslobudzujúce. Pretože človek, ktorý si dokáže priznať vlastné chyby, robí krok vpred. Ak totiž o chýbach vieme, môžeme sa poučiť. Zmeniť alebo aspoň zmierniť svoju zlú vlastnosť a nedovoliť jej, aby nám v budúcom vzťahu spôsobovala problémy. Staneme sa lepšou verziou seba samého..
Dobrá alebo zlá vlastnosť?
Kiežby to ale stačilo a život nebol tak komplikovaný! Ibaže on komplikovaný je. Znova sa zamilujeme, stratíme vo vzťahovom ošiali a všetko sa zopakuje. Vlastnosti do seba opäť narazia. Lenže tentokrát to nie sú tie isté vlastnosti ako predtým. Nie! Toto sú úplne iné stránky našej osobnosti. Také, o ktorých sme ani netušili, že môžu byť dôvodom k hádke. Mysleli sme, že sú v poriadku. Veď doteraz nám ich partneri tolerovali. No novej láske nie sú pochuti a vyčíta nám ich. Prečo?
“S každým partnerom začíname od nuly. A môžeme sa snažiť akokoľvek predošlé chyby neopakovať, vždy na povrch vypláva niečo nové.”
Nemeň sa, ak to tak necítiš
Niekedy od nás partneri žiadajú nemožné. Chcú, aby sme boli menej spoločenské, milé, slobodné, úspešné, zaujímavé. Môže ísť o čokoľvek. Môže ísť o vlastnosť, ktorú ty vnímaš ako jednu zo svojich predností a chcela by si, aby ju človek, ktorého si vyberieš, miloval. A to je v poriadku. Nemeň sa, ak to tak necítiš.
Tam, kdesi za rohom, je určite muž, ktorý na tebe presne tieto vlastnosti ocení a bude ťa vďaka nim milovať. A ty nie si žiaden obetný baránok, a “partnerovo” šťastie predsa nie je tvojim životným poslaním. Nie. Všetci sme predsa za svoje šťastie zodpovední sami. A môžeme ho spoločne zdieľať a dotvárať..
“Pretože vzťah nie je o sebaobetovaní. V takom vzťahu predsa nikto nemôže byť dlhodobo šťastný. Vzťah je o rešpekte, súznení a kompromisoch.“
Vzťah je o tolerancii
Dokonalý človek neexistuje. Všetci sme tak trochu chybné kusy. Originálne a dokonalé v tej svojej neuveriteľne komplikovanej nedokonalosti. Čakať na pána Perfektného je hlúposť. Pretože on žije iba v rozprávkach, nie v reálnom svete.
Zdravý a perspektívny vzťah je o tolerancii. Preto vedľa seba potrebujeme partnera, ktorého sa naučíme tolerovať. Neexistuje žiaden presný zoznam “zlých” a “dobrých” vlastností. Každý z nás má hranicu niekde inde. Niektoré vlastnosti dokážeme tolerovať, iné nie. A ono je to v poriadku. Sme iba ľudia.
A tu sa dostávame ku vzťahovej kompatibilite
S partnerom musíme zdieľať hodnoty a v istých životných aspektoch aj názory, aby nám to celé fungovalo. Ak to tak nie je, bude veľmi ťažké a energicky náročné nájsť v dôležitých rozhodnutiach kompromis. Niektorým párom sa to možno darí. Ale určite by nám vedeli povedať, koľko snahy musia vynakladať..
Zmena môže byť dobrá
Ľudia sa menia. Mení nás život, vzťahy, pozitívne aj negatívne skúsenosti. Proces učenia a zdokonaľovania sa je nekonečný. Každý vzťah nám prináša poznanie. O tom, čo chceme alebo čo nechceme. Čo sme a nie sme schopní tolerovať. O tom, kde ležia naše hranice. Zisťujeme, kto vlastne sme. Objavujeme svoje vlastnosti – také, ktoré môžu niekomu rozžiariť deň, no aj tie, na ktorých musíme zapracovať.
Vďaka vzťahom, vydareným aj nevydareným, získavame čosi veľmi cenné. Možnosť a schopnosť zmeniť svoje zaužívané vzorce správania. Stačí sa na celý vzťah pozrieť partnerovými očami. A možno, len možno, potom konečne zistíme, čo musíme urobiť preto, aby sme viedli ten spokojný a šťastný život, ktorý všetci tak veľmi chceme..
