Život nie je o tom, aby sme slepo nasledovali svoje sny. Ani o tom, aby sme sa hrnuli za tým, čo chceli naši rodičia a čo od nás očakáva spoločnosť. Čaká nás viac. Komu vadí, že sme nedokončili školu? Že máme 25 a sme nezadaní? Že sme ešte nenašli dreamjob? Má zmysel ísť na školu a z výšky do práce v obore, ktorý nás nenapĺňa? V čom tkvie pointa nevykašľať sa na to z dôvodu, že sme do toho investovali nejaký čas?
Život je o výbere a vytváraní
Každý máme úplne rovnaké právo na čas, počas ktorého objavíme, kým sme. Niekto dokončí strednú a vie. Iný odíde do zahraničia a objaví sám seba. Ďalší prežije udalosť, ktorá mu otvorí oči. Hľadáme inšpiráciu, hodnoty, seba samých a nie je vôbec zlé, ak to trvá rok, dva alebo päť. Dôležité je to, že sa to deje.
Život nie je vopred daný, život je to, čo vytvárame. Nebojme sa svojich snov, práve naopak, napĺňajme ich. Prestaňme sa báť meniť nároky – na seba, okolie, partnera, prácu.. Svoje sny by sme nemali len odškrtávať z pomyselného checklistu, ale naozaj ich žiť, obmieňať a prispôsobovať dnešku.
Nechajme všetko, v čom len zotrvávame
Nalinkovaný život nášho okolia vyzerá takto: po strednej škole je správne ísť na vysokú školu, ktorú si vyberáme, keď máme plus mínus 18 rokov. V mojej triede bola približne štvrtina presvedčená o tom, čo chcú robiť. Poniektorí sme buď doštudovali, alebo vyskúšali iné odbory, univerzity, mestá a možno aj krajiny. Zvyšok prišiel na to, že štúdium už nie je pre nich…
Keďže sme do štúdia investovali veľa času a naši rodičia nemalé peniaze hneď po získaní diplomu, bežíme pracovať. Prichádza stereotyp ranného vstávania a dní, ktoré vyzerajú rovnako. Je to „tá“ predstava, po ktorej túžila skoro dospelá duša?
Je viac než dôležité robiť niečo, čo nás napĺňa. V práci trávime drvivú väčšinu času, nemôžeme sa v nej trápiť. Naopak, ráno by sme sa mali tešiť, že nás čaká nový deň, v ktorom úlohu/projekt dokončíme alebo začneme niečo nové. Rovnako nevyhnutný je aj osobný rozvoj a príjemný kolektív.
Ak nič z toho nemáme, nemali by sme zotrvávať. Jedného dňa to na nás všetko doľahne a začneme sa cítiť nespokojní a nešťastní.
Čo všetko sa od nás očakáva?
Jeden zo zabehnutých zvykov v našom okolí je byť s niekým vo vzťahu. Má zmysel venovať svoj život a energiu partnerstvu, v ktorom neexistuje čistá láska? V ktorom nedokážeme byť spolu lepší alebo nemáme potrebu objať sa, keď sa jeden z nás v noci zobudí? Každé srdce na tieto otázky odpovedá rovnako.
Všetky činnosti, ktoré budeme robiť sami, nám pomôžu rásť, nájsť sa, tvoriť hodnoty, usporiadať priority a hlavne plniť si vlastné sny.
Vo chvíli keď stretneme osobu, ktorá naplní každú našu bunku, budeme si istí. Ako to, že doteraz sme si neboli? Istota sa rodí vo chvíli, keď vieme, kto sme, čo chceme a čo cítime. Nepodmienená láska nás motivuje k tomu, aby sme sa stali lepšími ľuďmi. Preto sa nebojme čakať…
Rastie každým rozhodnutím, tak si prestaňme si ničiť život
Nechceme sa budiť vystresovaní alebo zdeptaní. A nezáleží na tom, či nás vyčerpáva vyššie spomínaná škola, práca alebo osoba. Ak budeme prijímať menej, ako to čo si skutočne prajeme, udupeme svoj potenciál.
Snažme sa o vysnívanú prácu či nekončiacu lásku. Zmeňme prostredie, ak nemáme záväzky a na danom mieste sa nám nežije dobre. Odcestujme a vyskúšajme život v cudzine…
Hoci je život podstatné meno, mali by sme ho brať viac ako sloveso
Skúšajme, hľadajme, premýšľajme. A hlavne vyberajme, pretože vždy máme viacero možností. Záleží len na našom nastavení, a na tom či alternatívy, ktoré dostávame, vidíme a vnímame.
